OFICIÁLNÍ WEB VLADIMÍRA MERTY

Sleevenote

Ak sa o niektorých folkových pesničkároch dá povedať, že formovali tvár svojho žánru, tak jedným z nich je určite Vladimír Merta. Tie tri desaťročia jeho koncertnej činnosti sú lemované viacerými dodnes vysoko cenenými platňami, stovkami pesničiek, ktoré odozneli na oficiálnych i neoficiálnych vystúpeniach a kolovali na amatérskych magnetofónových páskach po celej republike, hodinami nezabudnuteĺných koncertov - sólových i v najrôznejších zoskupeniach s hudobníkmi z najprotiĺahlejších hudobných brehov.

Pri príprave sleevnote k tomuto cédečku (a predovšetkým pri počúvaní piesní z neho) sa mi vybavili mnohé spomienky a súvislosti, ktoré sa zdali byť už navždy uložené pod nánosmi iných, novších udalostí, zrazu sa však neočakávane dostali na povrch.

Sedemdesiate roky - najmä ich druhá polovica - znamenali obdobie pokročilej normalizácie a cenzúry, ale paradoxne aj chvíle relatívnej slobody a otvorenosti, ktoré prinášali práve koncerty folkových pesničkárov. Tieto vystúpenia, často organizované pod najabsurdnejšími heslami a oficiálnymi dôvodmi, sa stávali ostrovčekmi slobody názoru, slobody slova a názorne tak potvrdzovali kontinuitu s ideálmi angloamerického folku šesťdesiatych rokov, kedy pesničkári boli skutočným svedomím spoločnosti.

Sedemdesiate roky, presnejšie roky 1976-77, to bolo aj obdobie legendárneho festivalu Koncert mladosti v Pezinku (tiež jeden z tých nezmyselných názvov, ktoré mali preventívne upokojif oficiálne siesta). Táto akcia - podĺa očakávania neprežila svoj druhý ročník - sa stala nielen prehliadkou toho najkvalitnejšieho, čo vtedy na československej hudobnej scéne existovalo, ale zároveň sa stala aj miestom prvého skutočného kontaktu českej a slovenskej folkovej scény.

Tieto kontakty sa potom roky udržiavali k prospechu oboch strán. Pre slovenský folk bolo stretnutie s českými pesničkármi zdrojom inšpirácie i konfrontácie, českých zas priťahovala vzájomná prepojenosf najrôznejších skupín (hudobníci, ochranári, literáti, sociológovia a podobne), ktorá bola charakteristická predovšetkým pre Bratislavu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Ked hovorím o inšpiratívnosti týchto stretnutí, musím zároveň povedať, že asi máloktorý folkový pesničkár ovplyvnil toĺko gitaristov i textárov, ako práve Vladimír Merta. Zrejme nielen mňa fascinovala jeho gitarová hra, ohňostroj nápadov, tance medzi najróznejšími štýlmi a technikami. Viac než ktokoĺvek iný vyznával umenie chvíle, inšpiráciu okamžikom. Každý koncert sa tak stával ojedinelou, neopakovatelnou udalosťou, v rámci ktorej Vladimír Merta dokázal rozpútať ohňostroj nápadov a improvizácií, ktoré vznikli v tom momente, aby vzápätí boli zabudnuté a preliate dalšou vlnou, rovnako bohatou a márnotratnou. Keď sa pripravovalo vydanie starších skladieb Vladimíra Mertu, bolo v podstate možné pristúpiť k nemu dvomi spôsobmi – nahrať ich nanovo, v technickej kvalite a hudobnom aranžmáne zodpovedajúcim súčasnej digitálnej technike a multitrackovým možnostiam dnešných x-stopých magnetofónov. Alebo pokúsif sa zrekonštruovať staré archívne záznamy koncertov a tie ponúknuť aj s vedomím možných chýb či nedokonalostí. Som rád, že nakoniec zvíťazila druhá možnosť. Najmä preto, že Mertove piesne sú neodmysliteĺne späté so svojou dobou, v podaní i v pocite sú jej verným odtlačkom.

Miloš Janoušek, november 1997

Zpět